Včelařská konference

Nikde jsem nenašel co znamená troubení matky /takové tůt, tůt / díky za odpověďi.

Tomuto úkazu sa všeobecne hovorí spev mladých matiek, pritom to skôr znie rýchle za sebou opakujúce sa zvuky, tí tí tí.
Títajúce matky často počujem vo včelstvách pri porojoch, keď odletí stará matka (stará relatívne) a včelstvo má potenciál aj na odlet ďalšieho roja. Po odlete roja (prváka) pôvodnou matkou (býva to na 11 deň po položení prvého vajíčka do materskej kolísky), sa na piaty deň liahne prvá mladá M, ktorá najskôr po ďalších 4 dňoch odlieta s včelami ako poroj-druhák.

Matka tie 4 dni využíva na svoje zosilnenie a za tie štyri dni sa o svoje prvenstvo odletu s rojom hlási neustálym títaním a pobehovaním po plástoch, niekedy ju počuť voľným uchom ak včelár stojí blízo včelstva. Mladá títajúca M neustále oznamuje včelám, že ona je tá, ktorá je vyvolená na odlet a spevom sa o svoje právo vyvolenej hlási.

Medzičasom sa o svoje práva hlásia aj ďalšie matky, ktoré sú v MB, a strážia ich včely, ktoré nedovolia opustiť MB, neustále ich kontrolujú. Väznené matky z času na čas sa ozývajú rýchlym kva-kva-kva. Včely uväznené M chovajú cez nahryzený otvor, asi 2-3 mm dlhý. Tento pevný rituál naruší len človek, ktorý v tom čase vnikne do úľa a ďalšie M sa liahnu, vtedy včelár tieto spievajúce M vychytá alebo sa dostanú do roja. Ak ho včelár osadí, obyčajne spievajúca M odletí i s včelami.

Niekoľko krát som pozoroval spievajúcu M, ako pobehuje po plástoch, zastaví sa zatíta, ostatné včely na plástoch akoby "zamreli" znehybnia na možno 1 sec., a M znovu rozbehne, znovu "zatíta" a tak sa to neustále opakuje do tých čias, kým neodletí s rojom. .

Svoj zvuk tí-tí-tí vytvára vibrovaním jedného krídla (vždy to bolo pravé), ktoré si pritisne z hornej strany k brušku a prudko ním vibruje, čím vydáva známy zvuk.
Mám rôzne zážitky so spevom M: osadil som spievajúcu M do oplodniačika, na druhý deň neustále títala (bolo ju počuť) a 10 hod. vyletela aj s včelami ako rojík. Znovu som ju osadil a zaistil mater. mriežkou, mysle som, že prestane. Neprestala, 9 dní spievala, otvoril som ju, znovu vyletel rojík. Až po znovu osadení, spev ustal a M sa úspešne oplodnila.
Tieto prípady odletu včiel aj s M z oplodniačika, včelári často spomínajú a jednoznačne im pripisujú ako príčinu odletu osadenstva "PREHRIATIE OPLODNIAČIKA"! Ja jednoznačne tvrdím, že včelár osadil s včelami do oplodniačika spievajúcu M a tie z neho odleteli pretože ich k tomu vyprovokovala M a nie teplota!

Aj prípady odletu osadeného roja z úľa na Ms alebo plásty, je príčinou práve spievajúca M. Môžu to byť aj prvoroje ale hlavne poroje, kde sú jednoznačne spievajúce M v počte 3-5 ks, prebytok matiek zlikvidujú včely a nie bojom matiek medzi sebou, a ponechajú si tú čo je "vyvolená".

Prepáčte, na komentár je to dlhé, ale aj tak je to len heslovitý popis.

A.Turčáni napsal(a):
> Prepáčte, na komentár je to dlhé, ale aj tak je to len heslovitý popis.

Dobrý den,

Omluva není na místě, jsou to velmi zajímavé informace! O zpívajících matkách jsem slyšel, ale osobně jsem to nikdy nepozoroval.

Zdá se, že rojení není jen záležitostí samotných dělnic, o kterých se tvrdí, že ony se rozhodnou, postaví matečníky a v pravý čas starou matku více méně donutí k výletu. Podle Vašeho popisu dokáže rojení vyprovokovat i samotná mladá matka bez ohledu na početní stavy a zásobení včelstva.

Díky.

Anton:
Títajúce matky často počujem vo včelstvách pri porojoch, keď odletí stará matka (stará relatívne) a včelstvo má potenciál aj na odlet ďalšieho roja. Po odlete roja (prváka) pôvodnou matkou (býva to na 11 deň po položení prvého vajíčka do materskej kolísky), sa na piaty deň liahne prvá mladá M, ktorá najskôr po ďalších 4 dňoch odlieta s včelami ako poroj-druhák.
------------
Doplňující dotaz. Je týtající matka jen při rojení?

Může jít o tichou výměnu?

V sobotu jsem rozebíral jedno včelstvo, kde právě vyběhla z jednoho matečníku matka a podle týtání jsme ji tam našel, další matečník byl vyběhlý. Matečníků bylo jen pár a na tom plástu s matečníky i jinde plno vajíček. Ten den i předchozí byly vhodné k rojení.

Na toto stanoviště se chystám v sobotu a jsme zvědavý. Něco mezi rojovkou a tichou výměnou jsem tam pozoroval na polovině včelstev. Tak jsem zvědav, jak to dopadne.
Dřív jsme takové situace likvidoval jako rojovku, tentokrát jsem to risknul.

Karel

Může jít o tichou výměnu? KaJi

Podľa mňa pri TV títanie nemá byť prečo. TV ako taká je záchrannou brzdou zachovania včelstva, keď včelstvo nedokázalo využiť typické rozmnožovanie včelstiev rojením, prípadne je M poškodená tak, že nie je schopná plnohodnotného vývoja, nastupuje pred zimným obdobím akt obnovy matky TV, ktorá začína vždy zvýšeným úsilím chovu trúdieho plodu (včelstvo nemôže spoliehať na náhodu a spoľahnúť sa cudzie trúdy), aj keď v zmysle príbuzenského párenia, by tak nemalo byť), ktoré sa stávajú rujnými cca o 34 dní. K tomuto dňu včely pripravia matke materskú kolísku-kolébku, do ktorej prinútia včely položiť prvé vajíčko, o ďalšie tri dni druhé vajíčko a ďalšie tri dni tretie vajíčko a niekedy aj štvrté vajíčko.

Ak tento akt chápeme takto, potom pri TZv neikdy vyliahnutá prvá M nespieva, pretože nemá prečo, ďalšia by sa mohlo vyliahnuť až o tie tri dni. K tomu nemôže dôjsť, lebo včely po vyliahnutí prvej M, ostatné z boku vyhryzú. Dobre známy jav, súžitie starej a mladej M (dlhší alebo kratší časový úsek), je pomerne známy, vždy však včely M odstránia, čo záleží od jej poškodenia a kondícii. tento jav sa dá vysvetliť na biologickom základe, mladá M (predpokladám) zdedila matkine gény a tým aj chuť materského feromónu.

Potom môžeme z tohoto javu dedukovať, že ak pri liahnutí matiek dôjde k spevu vyliahnutej matky, nemôže ísť o TV.
Už aj z toho dôvodu, že výmeny matiek sa dejú v prirodzenom období dosiahnutia biologického vrcholu včelstva.
Ak v tomto období včelstvá výemnu rojením nestihnú, v dobe postrojovej nastupje TV.

Ale to je len môj osobný názor, odpozorovaný po mnoho rokov života pri včelách.

Troubit matku je slyšet i z líhně / nelze mluvit o rojení/. Zda troubí všechny matky, nevím, ale je je občas slyšet. Já je slyším, jen když mám naslouchátko, ale děti a mladí troubení slyší téměř vždy když přijdou a to i vícekrát když se zdržují ve včelíně.

Zpěv matek je projevem rozmnožovacího pudu včel.

Křídlo je rozpohybováno jako hlasivky, protože když se křídlo začně
pokusně zkracovat sestříhnutím, zvyšuje se i zvuková frekvence. Při
zpěvu matek se zapojuje do činnosti nejen křídlo, ale také dech matky
a svalstvo matky. Proto zpěv. Vznik zpěvu u matek bude asi zapříčiněn
feromonální aktivitou včelstva, změnou fyzické aktivity dělnic,
zvýšené teploty a zpěvem první matky, která rozezpívá ostatní sestry.

Chápat člověkem to lze i jako dělení majetku - dědictví které
představují zbývající dělnice po vylétlém prvoroji. Když ptáčka
lapají, pěkně mu zpívají.



2009/5/26 A.Turčáni <anton.turcani/=/gmail.com>:
> Nikde jsem nenašel co znamená troubení matky /takové tůt, tůt / díky za
> odpověďi.
>
> Tomuto úkazu sa všeobecne hovorí spev mladých matiek, pritom to skôr znie
> rýchle za sebou opakujúce sa zvuky, tí tí tí.
> Títajúce matky často počujem vo včelstvách pri porojoch, keď odletí stará
> matka (stará relatívne) a včelstvo má potenciál aj na odlet ďalšieho roja.
> Po odlete roja (prváka) pôvodnou matkou (býva to na 11 deň po položení
> prvého vajíčka do materskej kolísky), sa na piaty deň liahne prvá mladá M,
> ktorá najskôr po ďalších 4 dňoch odlieta s včelami ako poroj-druhák.
>
> Matka tie 4 dni využíva na svoje zosilnenie a za tie štyri dni sa o svoje
> prvenstvo odletu s rojom hlási neustálym títaním a pobehovaním po plástoch,
> niekedy ju počuť voľným uchom ak včelár stojí blízo včelstva. Mladá
> títajúca M neustále oznamuje včelám, že ona je tá, ktorá je vyvolená na
> odlet a spevom sa o svoje právo vyvolenej hlási.
>
> Medzičasom sa o svoje práva hlásia aj ďalšie matky, ktoré sú v MB, a
> strážia ich včely, ktoré nedovolia opustiť MB, neustále ich kontrolujú.
> Väznené matky z času na čas sa ozývajú rýchlym kva-kva-kva. Včely uväznené
> M chovajú cez nahryzený otvor, asi 2-3 mm dlhý. Tento pevný rituál naruší
> len človek, ktorý v tom čase vnikne do úľa a ďalšie M sa liahnu, vtedy
> včelár tieto spievajúce M vychytá alebo sa dostanú do roja. Ak ho včelár
> osadí, obyčajne spievajúca M odletí i s včelami.
>
> Niekoľko krát som pozoroval spievajúcu M, ako pobehuje po plástoch, zastaví
> sa zatíta, ostatné včely na plástoch akoby "zamreli" znehybnia na možno 1
> sec., a M znovu rozbehne, znovu "zatíta" a tak sa to neustále opakuje do
> tých čias, kým  neodletí s rojom. .
>
> Svoj zvuk tí-tí-tí vytvára vibrovaním jedného krídla (vždy to bolo pravé),
> ktoré si pritisne z hornej strany k brušku a prudko ním vibruje, čím vydáva
> známy zvuk.
> Mám rôzne zážitky so spevom M: osadil som spievajúcu M do oplodniačika, na
> druhý deň neustále títala (bolo ju počuť) a 10 hod. vyletela aj s včelami
> ako rojík. Znovu som ju osadil a zaistil mater. mriežkou, mysle som, že
> prestane. Neprestala, 9 dní spievala, otvoril som ju, znovu vyletel rojík.
> Až po znovu osadení, spev ustal a M sa úspešne oplodnila.
> Tieto prípady odletu včiel aj s M z oplodniačika, včelári často spomínajú a
> jednoznačne im pripisujú ako príčinu odletu osadenstva "PREHRIATIE
> OPLODNIAČIKA"! Ja jednoznačne tvrdím, že včelár osadil s včelami do
> oplodniačika spievajúcu M a tie z neho odleteli pretože ich k tomu
> vyprovokovala M a nie teplota!
>
> Aj prípady odletu osadeného roja z úľa na Ms alebo plásty, je príčinou
> práve spievajúca M. Môžu to byť aj prvoroje ale hlavne poroje, kde sú
> jednoznačne spievajúce M v počte 3-5 ks, prebytok matiek zlikvidujú včely a
> nie bojom matiek medzi sebou, a ponechajú si tú čo je "vyvolená".
>
> Prepáčte, na komentár je to dlhé, ale aj tak je to len heslovitý popis.
>